Prečo sa manažment nerád fotí
a ako sa to dá vyriešiť bez stresu
Ak existuje jedna vec, na ktorej sa vedia zhodnúť ľudia naprieč firmami, tak je to táto: fotenie portrétov nepatrí medzi obľúbené časti pracovného dňa manažmentu.
Nie preto, že by nechápali jeho význam. Skôr preto, že majú s fotením skúsenosť, ktorá bola zbytočne nepríjemná, nejasná alebo jednoducho stratila viac času, než mala.
A to je úplne pochopiteľné.
Manažéri sú zvyknutí rozhodovať, riešiť veci v pohybe a pracovať s konkrétnym cieľom. Keď sa pred nich postaví fotoaparát bez kontextu, bez jasnej predstavy, čo sa bude diať a prečo, prirodzene vzniká odpor. Nie voči foteniu samotnému, ale voči pocitu neistoty.
Väčšinou nejde o fotku. Ide o kontrolu
To, čo ľudí z vedenia na fotení stresuje najviac, nie je objektív ani pózovanie.
Je to pocit, že nevedia, čo presne vznikne a ako to bude použité.
Fotografia je zvláštny nástroj. Na rozdiel od textu alebo prezentácie ju človek nemá úplne pod kontrolou v reálnom čase. A práve preto je dôležité, aby ju mal pod kontrolou proces.
Keď manažér rozumie prečo sa fotí, kde sa fotografie objavia, aký štýl sa od nich očakáva a že výsledok má možnosť ovplyvniť, napätie ide veľmi rýchlo bokom.
V praxi často stačí obyčajná vec, pokojne a ľudsky vysvetliť zámer ešte predtým, než sa začne fotiť. Bez technických detailov, bez tlaku. Len jasná predstava: čo robíme a prečo.
Dôvera vzniká počas fotenia, nie až pri výsledku
Jedna z vecí, ktorá výrazne mení atmosféru fotenia, je možnosť vidieť priebežný výsledok.
Nie finálne retuše, nie dokonalý výstup – ale smer.
Keď má človek možnosť počas fotenia nahliadnuť na zábery, získa pocit istoty. Vie, že sa veci uberajú správnym smerom a že výsledok nebude prekvapením, ktoré uvidí až v emaili o týždeň neskôr.
Rovnako dôležité je, že finálny výber fotografií zostáva na klientovi. Nie preto, že by fotograf nevedel vybrať dobrý záber, ale preto, že každý človek sa vníma inak. A práve ten pocit „toto som ja“ je pri portréte zásadný.
Keď sa fotenie prispôsobí človeku, nie naopak
Nie každý sa cíti komfortne pred fotoaparátom. A to platí dvojnásobne pri ľuďoch, ktorí sú zvyknutí pracovať skôr v zákulisí než pred objektívom.
Aj preto má zmysel prispôsobiť fotenie konkrétnemu človeku, nie očakávať, že sa človek prispôsobí foteniu.
Niekedy pomôže tichšie prostredie, prirodzené svetlo, nenápadnejší priebeh alebo jednoducho rozhovor počas fotenia, namiesto strohých pokynov.
V extrémnych prípadoch, keď má človek z fotenia skutočný stres, sa dá celý proces postaviť tak, aby fotoaparát nebol v centre pozornosti. Výsledok potom nepôsobí naučene ani kŕčovito, ale prirodzene. Presne tak, ako by mal pôsobiť portrét vedenia.
Dobrý portrét nezačína stlačením spúšte
Ak má byť portrét manažéra dôveryhodný, nezačína sa svetlami ani technikou.
Začína sa pochopením človeka a kontextu, v ktorom bude fotografia fungovať.
Či už ide o firemný web, PR výstupy, rozhovory v médiách alebo internú komunikáciu, cieľ je vždy rovnaký: aby fotografia podporila to, čo firma komunikuje bez zbytočného divadla.
Keď je proces nastavený rozumne, fotenie prestáva byť stresom.
Stane sa len ďalšou pracovnou úlohou, ktorá má jasný začiatok, priebeh a výsledok.
A presne vtedy vznikajú portréty, s ktorými sú ľudia z vedenia spokojní. Nie preto, že by boli „fotogenickí“, ale preto, že sa v nich spoznajú.
Som profesionálny fotograf s viac ako 18-ročnými skúsenosťami vo firemnej a portrétnej fotografii. Pri fotení manažmentu sa sústreďujem na pokojný priebeh, jasný kontext a rešpekt k času aj osobnosti fotografovaných ľudí. Mojím cieľom je vytvárať biznis portréty, ktoré prirodzene zapadnú do firemnej komunikácie a dlhodobo fungujú v PR, na webe aj v médiách.
